„Téma holokaustu sa týka aj cirkvi “.

Arcibiskup Bober vyjadril ľútosť, že cirkev nestála vždy na správnej strane, a vyzval na odstránenie nenávisti z nášho slovníka.

Predseda Konferencie biskupov Slovenska Bernard Bober sa ospravedlnil všetkým, ktorých životy čelní predstavitelia štátu a cirkvi počas holokaustu nebránili. Vyhlásil to k Medzinárodnému dňu pamiatky obetí holokaustu, teda na výročie oslobodenia Osvienčimu. Podľa košického arcibiskupa metropolitu sa oslobodenie Osvienčimu týka aj nás a nemali by sme nikdy zabudnúť na to, čo sa dialo.

„Každoročne 27. januára myslíme na tých, ktorým nebolo dopriate ďalej žiť. Výročie oslobodenia Osvienčimu sa týka aj nás, nezabúdajme na to. Nech nikdy z našej pamäte nevymizne to, čo sa dialo,“ hovorí arcibiskup Bober.

Pripomína, že „téma holokaustu sa týka aj cirkvi“. „Aj keď si uvedomujem, že je niekedy ťažké hodnotiť minulosť z pohľadu súčasníka, nemožno poprieť, že na vtedajšom dianí mala účasť aj cirkev. Boli to zložité časy. Je na historikoch, aby ich skúmali a vyhodnotili. Ak sme však zlyhali, nesieme za to plnú zodpovednosť.

Ospravedlňujeme sa preto všetkým, ktorých životy čelní predstavitelia štátu a cirkvi nebránili. Nemožno vymazať skutočnosť, že mnohí bezdôvodne trpeli. Dá sa však úprimne povedať, že nám je veľmi ľúto, že sme nestáli vždy na správnej strane. O to viac vynikajú hrdinské skutky tých, v ktorých láska k blížnemu zvíťazila nad strachom a evanjelium im bolo vyššou normou ako nespravodlivý zákon. Sú svedkami toho, že zlo nikdy nevyhrá nad dobrom, vyhlásil predseda KBS.

Arcibiskup Bober ďalej vyzval, aby sme sa už nikdy nedali viesť strachom a mocou. „Odstráňme z nášho slovníka nenávisť a násilie, ktoré kedysi podnietili hrôzy holokaustu. Vo vzťahoch nech vždy víťazí úcta, rešpekt a nadovšetko láska. Modlím sa za duše tých, ktorí prišli o život alebo ostali poznačení zlom holokaustu, ale aj za tých, ktorí sa za našich starších bratov a sestry vo viere nedokázali postaviť,“ dodal.

Dátum 27. január je spomienkou na vyvraždenie šiestich miliónov Židov, dvoch tretín európskej židovskej populácie a miliónov ďalších ľudí nacistickým režimom a jeho kolaborantmi. Deň bol vyhlásený OSN v roku 2005 ako pamiatka oslobodenia koncentračného tábora Osvienčim (Auschwitz) Červenou armádou v roku 1945.

Požehnaný Nový Rok!

Dobro všetkých je dobro každého.

V kresťanskej tradícii sa každý nový rok začína požehnaním a zvlášť v tomto novom roku by sme sa všetci chceli cítiť Bohom požehnaní.

Potrebujeme požehnanie, lebo svetová scéna pôsobí skľučujúco: vojny, prírodné katastrofy spôsobené z veľkej časti klimatickými zmenami a devastáciou životného prostredia, rozdelenie spoločnosti. No aj v tejto temnej globálnej situácii začiatok roka znamená prebudenie nových snov a nádejí.

Chcel by som, aby toto blahoprajné posolstvo preniklo do srdca každého z vás. Potrebujeme srdce, aby sme v sebe cítili motiváciu vydať sa na cestu nádeje, na ktorej máme kráčať spolu so svojimi rodinami, priateľmi a s našou spoločnosťou. Potrebujeme srdce, aby sme za temnotou znovu zbadali svetlo.

Kráčať spolu neznamená kráčať rovnakí. Rozličné názory môžu pomôcť naplniť nádeje a uskutočniť zmeny, ale len vtedy, ak sa s nimi delíme. Ak ostávame uzavretí vo svojich ideách alebo v skupinách ľudí, ktorí zmýšľajú ako my, ak vedieme dialóg len s tými, ktorí majú rovnaké presvedčenie, vytvárame postoje negatívnej kritiky a na niekoho stále ukazujeme prstom, čím podporujeme polarizáciu a spoločenskú izoláciu.

Na tejto ceste nádeje potrebujeme všetkých zapojiť a nikoho nevylučovať. Dobro všetkých je dobro každého. Myslenie len na seba a na vlastné osobné záujmy alebo na záujmy svojej skupiny nás oddeľuje od skutočnosti a dialógu so spoločnosťou.

Žiaľ, v našej spoločnosti je veľa samoty. Mnohí sa rozhodli uzavrieť do seba, mnohí upadli do rezignácie, mnohí sú presvedčení, že sa nedá nič zmeniť, vzdávajú sa dialógu a žijú v izolácii, odtrhnutí od reality, niekedy aj od tej rodinnej, ktorá ich obklopuje.

Ježiš nikdy nekráčal sám a na svojej ceste začleňoval všetkých, ktorých stretával, nikoho nevylučoval. Ježiš mal a aj dnes má pre všetkých slovo milosrdenstva, gesto lásky, ktoré sprevádza, uzdravuje a neodsudzuje (porov. Jn 8, 10-11).

Ako ľudské bytosti máme toľko spoločných vecí, s ktorými sa môžeme deliť. Nemusíme mať strach z rozdielov, môžeme ich prijímať s radosťou z toho, že sme bratia. Rozdiely nemajú zatemniť alebo narušiť veľkú jednotu bratstva.

Pápež František viackrát zdôraznil, že v súčasnom globálnom kontexte sme všetci povolaní zvoliť si cestu bratstva, lebo buď sme bratia, alebo sa zničíme navzájom (porov. Posolstvo na prvý medzinárodný deň ľudského bratstva, 4. februára 2021).

Preto je potrebné otvoriť sa zmenám a zostať spolu, jednotní a verní našej historickej a kultúrnej identite, a vážiť si aj naše tradície. Máme sa snažiť šíriť kultúru sociálneho stretnutia, lebo konflikty a polarizácia ničia nádej, blokujú nás a nedovoľujú nám napredovať, nepomáhajú nám kráčať.

Musíme podporovať stretávanie a počúvanie sa na všetkých úrovniach, počnúc rodinami až po zapojenie všetkých skupín a spoločenských inštitúcií. Keď sa stretávame, môžeme spoločne kráčať a smerovať k nádejnej budúcnosti.

„Pravda sa nedá vnútiť autoritou alebo, ešte horšie, mocou. Pravda sa ohlasuje, žije sa hodnoverným príkladom života.“

Naša ústava na Slovensku spomína túžbu budovať krajinu na dedičstve svätých Cyrila a Metoda. Títo svätí nás učia dialógu a spoločensko-kultúrnej harmónii. Prišli do nášho kraja z veľkej diaľky a vstúpili do dialógu s kultúrou doby. Pevnosť ich viery sa prejavovala v spontánnej otvorenosti (porov. príhovor pápeža Františka, Prezidentský palác, Bratislava, 13. septembra 2021).

Cyril a Metod bez nútenia a nátlaku podnecovali blahodarné procesy. Cesta, ktorú ukázali, je cesta blahoslavenstiev, z ktorých pramení kresťanská vízia spoločnosti (porov. tamže).

V tomto novom roku sa s Božím požehnaním usilujme kráčať spolu nie preto, aby sme získavali priestory moci a zaujímali prvé miesta v spoločnosti. Sme skôr povolaní deliť sa než súperiť. Súperenie, ak nezohľadňuje delenie sa a rešpekt voči druhým, hraničí s bezohľadným egoizmom.

Pravda sa nevnucuje, ale ponúka, lebo pravda je ako svetlo, ktoré si robí cestu samo. Pravda a svetlo nepreniknú len vtedy, ak im postavíme múry alebo prekážky. Preto sa pravda nedá vnútiť autoritou alebo, ešte horšie, mocou. Pravda sa ohlasuje, žije sa hodnoverným príkladom života a dosvedčuje gestami bratstva a jednoty.

Na začiatku roka je dôležité stanoviť si ciele a méty, ktoré chceme dosiahnuť, a kráčať s časom, ktorý plynie, aby sme boli protagonistami spoločenského života a nielen pasívnymi a rezignovanými pozorovateľmi. Zahoďme rezignáciu a snažme sa kráčať a bežať spolu.

Nech Božie požehnanie sprevádza všetky dni tohto roka a pripájam aj želanie nádeje pre všetkých. Myslím zvlášť na všetkých chorých, znechutených a osamelých, aby mohli pochopiť, že po každej noci nasleduje svetlo dňa a že tma a temnoty nemajú posledné slovo, ale stále viac sa poddávajú a ustupujú svetlu nádeje.

Prajem všetkým požehnaný rok, rok pokoja a nádeje. Rok, v ktorom môžeme odstrániť všetky predsudky a spoločenské bariéry, rok bratstva, rok spoločného kráčania, pri ktorom sú všetci začlenení.

Zoberme si preto ako motiváciu do tohto nového roka 2024 vetu, že dobro všetkých je dobro každého.

VŠETKO DOBRÉ. Nicola Girasoli – nuncius SR