Dobro všetkých je dobro každého.
V kresťanskej tradícii sa každý nový rok začína požehnaním a zvlášť v tomto novom roku by sme sa všetci chceli cítiť Bohom požehnaní.
Potrebujeme požehnanie, lebo svetová scéna pôsobí skľučujúco: vojny, prírodné katastrofy spôsobené z veľkej časti klimatickými zmenami a devastáciou životného prostredia, rozdelenie spoločnosti. No aj v tejto temnej globálnej situácii začiatok roka znamená prebudenie nových snov a nádejí.
Chcel by som, aby toto blahoprajné posolstvo preniklo do srdca každého z vás. Potrebujeme srdce, aby sme v sebe cítili motiváciu vydať sa na cestu nádeje, na ktorej máme kráčať spolu so svojimi rodinami, priateľmi a s našou spoločnosťou. Potrebujeme srdce, aby sme za temnotou znovu zbadali svetlo.
Kráčať spolu neznamená kráčať rovnakí. Rozličné názory môžu pomôcť naplniť nádeje a uskutočniť zmeny, ale len vtedy, ak sa s nimi delíme. Ak ostávame uzavretí vo svojich ideách alebo v skupinách ľudí, ktorí zmýšľajú ako my, ak vedieme dialóg len s tými, ktorí majú rovnaké presvedčenie, vytvárame postoje negatívnej kritiky a na niekoho stále ukazujeme prstom, čím podporujeme polarizáciu a spoločenskú izoláciu.
Na tejto ceste nádeje potrebujeme všetkých zapojiť a nikoho nevylučovať. Dobro všetkých je dobro každého. Myslenie len na seba a na vlastné osobné záujmy alebo na záujmy svojej skupiny nás oddeľuje od skutočnosti a dialógu so spoločnosťou.
Žiaľ, v našej spoločnosti je veľa samoty. Mnohí sa rozhodli uzavrieť do seba, mnohí upadli do rezignácie, mnohí sú presvedčení, že sa nedá nič zmeniť, vzdávajú sa dialógu a žijú v izolácii, odtrhnutí od reality, niekedy aj od tej rodinnej, ktorá ich obklopuje.
Ježiš nikdy nekráčal sám a na svojej ceste začleňoval všetkých, ktorých stretával, nikoho nevylučoval. Ježiš mal a aj dnes má pre všetkých slovo milosrdenstva, gesto lásky, ktoré sprevádza, uzdravuje a neodsudzuje (porov. Jn 8, 10-11).
Ako ľudské bytosti máme toľko spoločných vecí, s ktorými sa môžeme deliť. Nemusíme mať strach z rozdielov, môžeme ich prijímať s radosťou z toho, že sme bratia. Rozdiely nemajú zatemniť alebo narušiť veľkú jednotu bratstva.
Pápež František viackrát zdôraznil, že v súčasnom globálnom kontexte sme všetci povolaní zvoliť si cestu bratstva, lebo buď sme bratia, alebo sa zničíme navzájom (porov. Posolstvo na prvý medzinárodný deň ľudského bratstva, 4. februára 2021).
Preto je potrebné otvoriť sa zmenám a zostať spolu, jednotní a verní našej historickej a kultúrnej identite, a vážiť si aj naše tradície. Máme sa snažiť šíriť kultúru sociálneho stretnutia, lebo konflikty a polarizácia ničia nádej, blokujú nás a nedovoľujú nám napredovať, nepomáhajú nám kráčať.
Musíme podporovať stretávanie a počúvanie sa na všetkých úrovniach, počnúc rodinami až po zapojenie všetkých skupín a spoločenských inštitúcií. Keď sa stretávame, môžeme spoločne kráčať a smerovať k nádejnej budúcnosti.
„Pravda sa nedá vnútiť autoritou alebo, ešte horšie, mocou. Pravda sa ohlasuje, žije sa hodnoverným príkladom života.“
Naša ústava na Slovensku spomína túžbu budovať krajinu na dedičstve svätých Cyrila a Metoda. Títo svätí nás učia dialógu a spoločensko-kultúrnej harmónii. Prišli do nášho kraja z veľkej diaľky a vstúpili do dialógu s kultúrou doby. Pevnosť ich viery sa prejavovala v spontánnej otvorenosti (porov. príhovor pápeža Františka, Prezidentský palác, Bratislava, 13. septembra 2021).
Cyril a Metod bez nútenia a nátlaku podnecovali blahodarné procesy. Cesta, ktorú ukázali, je cesta blahoslavenstiev, z ktorých pramení kresťanská vízia spoločnosti (porov. tamže).
V tomto novom roku sa s Božím požehnaním usilujme kráčať spolu nie preto, aby sme získavali priestory moci a zaujímali prvé miesta v spoločnosti. Sme skôr povolaní deliť sa než súperiť. Súperenie, ak nezohľadňuje delenie sa a rešpekt voči druhým, hraničí s bezohľadným egoizmom.
Pravda sa nevnucuje, ale ponúka, lebo pravda je ako svetlo, ktoré si robí cestu samo. Pravda a svetlo nepreniknú len vtedy, ak im postavíme múry alebo prekážky. Preto sa pravda nedá vnútiť autoritou alebo, ešte horšie, mocou. Pravda sa ohlasuje, žije sa hodnoverným príkladom života a dosvedčuje gestami bratstva a jednoty.
Na začiatku roka je dôležité stanoviť si ciele a méty, ktoré chceme dosiahnuť, a kráčať s časom, ktorý plynie, aby sme boli protagonistami spoločenského života a nielen pasívnymi a rezignovanými pozorovateľmi. Zahoďme rezignáciu a snažme sa kráčať a bežať spolu.
Nech Božie požehnanie sprevádza všetky dni tohto roka a pripájam aj želanie nádeje pre všetkých. Myslím zvlášť na všetkých chorých, znechutených a osamelých, aby mohli pochopiť, že po každej noci nasleduje svetlo dňa a že tma a temnoty nemajú posledné slovo, ale stále viac sa poddávajú a ustupujú svetlu nádeje.
Prajem všetkým požehnaný rok, rok pokoja a nádeje. Rok, v ktorom môžeme odstrániť všetky predsudky a spoločenské bariéry, rok bratstva, rok spoločného kráčania, pri ktorom sú všetci začlenení.
Zoberme si preto ako motiváciu do tohto nového roka 2024 vetu, že dobro všetkých je dobro každého.
VŠETKO DOBRÉ. Nicola Girasoli – nuncius SR