V Žiline sa poďakovali za pätnáste výročie založenia Žilinskej diecézy.

Žilina 16. februára (TK KBS) Vo Farskom kostole Sedembolestnej Panny Márie na sídlisku Vlčince v Žiline sa dnes poďakovali za pätnáste výročie založenia Žilinskej diecézy (14. 2. 2008). Pri tejto príležitosti celebroval slávnostnú svätú omšu apoštolský nuncius na Slovensku Nicola Girasoli. Jeho homíliu prinášame v plnom znení. 

Bratia a sestry – Gaudete et exultate (Mt 5,12) – radujte sa a jasajte – tieto slová dnes Ježiš hovorí každému z nás pri tomto peknom pätnástom výročí zriadenia vašej Žilinskej diecézy. Máme totiž veľa dôvodov k oslave. Nejde len o pripomenutie si dátumu historickej udalosti. Radujeme sa a tešíme zo všetkého, čo ste prežili a uskutočnili v Žilinskej diecéze za týchto pätnásť rokov. Dnes rozumieme, aké prozreteľné bolo rozhodnutie pápeža Benedikta XVI., blahej pamäti, zriadiť túto novú Žilinskú diecézu, lebo už vidíme dobré ovocie, ktoré prinieslo: život Cirkvi na tomto území prekvitá vo všetkých pastoračných oblastiach. Blízkosť pastierov je a bola k veľkému úžitku všetkých veriacich.

V mene Svätého Otca Františka, ktorého pokorne zastupujem, ďakujem zvlášť Jeho Excelencii Monsignorovi Tomášovi Galisovi, prvému žilinskému biskupovi, ktorý je akoby zakladajúcim biskupom tejto diecézy. Vynaložil chvályhodné a neúnavné úsilie, aby zorganizoval a pozdvihol na vysokú úroveň pastorálne a sociálno-charitatívne projekty a kuriálne štruktúry tejto Žilinskej diecézy. Monsignor Tomáš, vieme dobre, že uviesť do chodu novú diecézu nie je jednoduché: chce to veľa obiet, bezsenných nocí, striedanie spokojnosti a sklamania, ale výsledky sú výborné. Preto hovoríme bravo, odviedli ste skvelú prácu. Vďaka, Monsignor Tomáš. Chceme dnes uznať veľké dielo, ktoré sa zrealizovalo za týchto pätnásť rokov. Poďakovanie patrí aj všetkým kňazom, rehoľníkom a rehoľníčkam, diakonom a seminaristom, laikom, mužom aj ženám zamestnaným v rozličných diecéznych inštitúciách, mladým a celému Božiemu ľudu Žilinskej diecézy: bravo. Vďaka, lebo v spojení s biskupom ste odviedli a stále odvádzate skvelú tímovú prácu. Naozaj sme na vás hrdí, lebo ste kráčali a stále kráčate spolu a naďalej duchovne aj materiálne budujete Žilinskú diecézu.

Bratia a sestry, poslanie Cirkvi nie je konkurovať si, ale deliť sa. Slovo konkurencia nepatrí do evanjelia, Katolícka cirkev nikomu nekonkuruje (nerobí prozelytizmus). Poslaním Cirkvi je deliť sa, objímať všetkých, s víziou začlenenia. Nikto sa nesmie cítiť vylúčený. Počas svojej návštevy na Slovensku, v septembri 2021, pápež František pripomenul, že zdieľanie bol štýl prvej kresťanskej komunity: jednomyseľne zotrvávali na modlitbách, kráčali spoločne. Aj sa hádali, ale kráčali spoločne (Stretnutie s biskupmi, kňazmi a zasvätenými osobami a seminaristami v Katedrále sv. Martina v Bratislave 13. septembra 2021). Toto je synodalita: žiť plnosť komunitnej dimenzie našej Cirkvi a nikoho nevylučovať, zvlášť nie tých najchudobnejších a núdznych. Dve vlastnosti nám môžu pomôcť lepšie žiť synodálnu cestu: podstatnosť a transparentnosť. Treba sa zamerať na to podstatné, žiť to podstatné, teda posolstvo spásy, ktoré má Cirkev ponúkať dnešnému svetu a nestratiť sa na cestách, ktoré nikam nevedú a vzďaľujú nás od evanjeliového posolstva. Pápež František nám často opakuje, že potrebujeme transparentnú cirkev. Musíme odstrániť z našich inštitúcií všetky oblasti, kde je tieň. Transparentnosť v spravovaní peňazí, transparentnosť v pastoračných programoch, transparentnosť v diecéznych projektoch. Podstatnosť a transparentnosť.

Bratia a sestry, keď slávime týchto 15 rokov diecézneho života a pozeráme sa na minulosť s vďačnosťou za doteraz vykonané veľké dielo, musíme pozerať dopredu, plní nádeje a entuziazmu.

Bratia a sestry, chceme viac. Chceme vidieť viac mladých a veriacich v našich komunitách. Chceme vidieť viac povolaní ku kňazstvu a zasvätenému životu. Chceme viac rásť v službe chudobným a núdznym. Posolstvo znie: viac. To viac môžeme dosiahnuť tým, že budeme žiť plnosť našej viery. Sme povolaní žiť vieru bez výnimiek a výhovoriek. Nemôžeme si vyberať. Vieru a jej obsah treba prijať v celistvosti, žiť ju v plnosti. Viera je kyslíkom života a čím viac kyslíka máme v pľúcach, tým viac môžeme dýchať a ohlasovať evanjelium. Neosoží nám vlažná viera, ktorá nepriťahuje, nepáčia sa nám katolíci, ktorí majú teplotu prostredia… katolíci, ktorí nie sú ani horúci, ani studení. Aby sme mali viac, potrebujeme vieru, ktorá je úplná, celistvá a bez výnimiek.

Drahí bratia a sestry, dýchajme s Bohom, naplňme si pľúca kyslíkom viery.

Ďakujem Žilinskej diecéze a jej veriacim, Gaudete et Exultate, radujte sa a jasajte, za týchto pätnásť rokov ste urobili tak veľa práce. Vďaka, Mons. Tomáš, vďaka všetkým vám, kňazom, rehoľníkom, laikom, mladým, ale spojení s pápežom Františkom a s univerzálnou cirkvou sa teraz musíme pozerať dopredu s veľkou túžbou robiť stále viac. Amen.

Posledné slová Benedikta XVI.: Milujem ťa Pane!

Vyšla posledná kniha Benedikta XVI. Prečítajte si pár impulzov, o čom rozmýšľal a písal pápež pred svojou smrťou:

Sme obeťami rastúcej netolerancie, ku ktorej dochádza v mene tolerancie.

Moderný západný štát sa považuje podľa neho za „veľmoc tolerancie, ktorá sa rozchádza s hlúpymi tradíciami náboženstiev“, ktoré náležia do predrozumového sveta. Znie to osvietenecky, ale čo z toho vyplýva? Benedikt mal obavy: takýto štát si kladie „nárok mať vždy pravdu“.

Základom tejto koncepcie je podozrenie, že samotná pravda by mala byť nebezpečná. Z tohto dôvodu sa v zásade tendencia modernity čoraz jasnejšie posúva smerom k takej forme kultúry, ktorá je nezávislá od pravdy.“

Moderné myslenie podľa nemeckého teológa už nemá záujem spoznať pravdu bytia, ale chce získať moc a pretvárať svet. Neorientuje sa na pravdu, ale na moc, a to je skutočný problém súčasnej doby, myslí si Ratzinger. Popri tom sa dnes „manipuluje s človekom a prekrúcajú sa pohlavia prostredníctvom gender ideológie“, aktualizuje problém konkrétnym príkladom. A tým vlastne vyžaduje pravdu. Vybraný citát ukazuje, v čom vidí Benedikt kontrast medzi štátnym a cirkevným vzťahom k pravde: „Diktátorský nárok mať vždy pravdu na základe zjavnej racionality si vyžaduje opustenie kresťanskej antropológie a následného životného štýlu, ktorý sa považuje za predrozumový.“

Víťazstvo viery podľa neho možno dosiahnuť iba v spoločenstve s ukrižovaným Ježišom. Domnieva sa, že teológia kríža je kresťanskou odpoveďou na slobodu aj násilie. Kresťanské náboženstvo si nevydobylo svoje víťazstvá, keď sa postavilo na stranu tých, čo prenasledovali. Naopak, bolo to vďaka svojím prenasledovaným členom, upozornil ďalej emeritný pápež.

31. decembra 2022 – povolal Pán Boh k sebe do večnosti svojho služobníka Benedikta XVI., emeritného pápeža, jednoduchého a pokorného robotníka v Pánovej vinici.

Tento pápež nám je zvlášť blízky aj z dôvodu vydania Apoštolskej konštitúcie Slovachiae sacrorum Antistites, ktorou 14. februára 2008 zriadil našu Žilinskú diecézu.

R.I.P.

projekt GODZONE

Sme mladí ľudia, ktorí majú túžbu ohlasovať radostné evanjelium Ježiša Krista. Hlavným zameraním projektu Godzone je práve evanjelizácia mladých na Slovensku. Našou túžbou a víziou našej služby je priniesť prebudenie, zjednotenie, motiváciu a povzbudenie. Vieme, že tento svet potrebuje počuť silné posolstvo evanjelia a chceme ho priniesť spôsobom, ktorý zasahuje – atraktívnym, kreatívnym a moderným.

Projekt Godzone – GODZONE

Poďakovanie.

Drahí bratia a sestry,

chceme vám poďakovať za pomoc ľuďom, ktorí utekajú pred vojnou na Ukrajine. Vážime si vašu obetavosť a ochotu. S radosťou vnímame veľké množstvo dobra, ktoré v tejto skúške prejavujete. Na Nedeľu Božieho milosrdenstva vás chceme povzbudiť, aby ste v konkrétnych prejavoch milosrdenstva voči našim bratom a sestrám vytrvali. Nenechajte sa nikým znechutiť, ani pomýliť. Boh nehľadí ako človek, nesúdi podľa logiky mocných tohto sveta, ale zhliada na úbohých a počuje hlas strápených. Ani my nestraťme súcit s trpiacimi a nezatvorme si pred nimi svoje srdcia. Pomáhajme naďalej, a to nielen materiálne, ale aj ľudsky, záujmom, prihovorením sa, prijatím utečencov do našich spoločenstiev. Buďme naozaj milosrdní ako je milosrdný náš Nebeský Otec.

K tomu vám žehnajú a denne sa za vás modlia biskupi Slovenska.

Názvy sviatočných dní sa priblížili k originálu.

  • Kvetná nedeľa –> Palmová nedeľa
  • Veľký týždeň –> Svätý týždeň
  • Zelený štvrtok –> Štvrtok svätého týždňa
  • Veľký piatok –> Piatok utrpenia Pána
  • Biela sobota –> Svätá sobota
  • Veľkonočná nedeľa –> Veľkonočná nedeľa Pánovho zmŕtvychvstania
  • Veľkonočný pondelok –> Pondelok vo Veľkonočnej oktáve

Podľa hovorcu KBS to neznamená, že zaužívané výrazy v slovenskom jazyku treba pokladať za nesprávne. „Vo vydaní misála pre anglicky hovoriaci svet nie je Maundy Thursday alebo Good Friday, ale Holy Thursday a Friday of the Passion of the Lord, pretože takto je to bližšie latinskému originálu,“ vysvetľoval Kramara. Podobne je to podľa jeho slov aj s nemeckými výrazmi Gründonnerstag či Karfreitag. Spomenuté tradičné vyjadrenia preto z toho dôvodu v bežnej komunikácii nestrácajú svoju platnosť. Ani sa ich nik nesnaží odstrániť, zdôraznil Kramara.

„Kto chce hovoriť odborne presne, liturgicky exaktne, bude používať termíny z misála. Kňazom takéto vyjadrovanie, samozrejme, prináleží. Cieľom však nie je ,vytlačiť‘ tradičné výrazy ako ,Zelený štvrtok‘, atď. z používania,“ uzavrel.

Liturgista Vladimír Kiš pri začiatku pôstneho obdobia bližšie poukázal na novinky, ktoré sa týkajú najmä slovenských katolíkov.

„Veľký týždeň nenazvali „Paschálny týdeň, ale nazvali sme ho Svätý týždeň. Je to týždeň, ktorý predchádza Veľkej noci. Je dobré, že sa tým nepomýli s veľkonočným týždňom. To je ten, ktorý nasleduje po Veľkonočnej nedeli. Doteraz bol týždeň pred Veľkou nocou pomenovaný ako Veľký týždeň,“ vysvetľoval v TV Lux.

Nové pomenovania Palmová nedeľa vychádza z rovnakého termínu v latinčine. „Je to preto, lebo je to inšpirované biblickým textom, keď ľudia v Jeruzaleme vítali Pána Ježiša palmovými ratolesťami a kládli mu ich pod nohy,“ poznamenal.

Podľa liturgistu to ale neznamená, že by mali veriaci po novom zháňať v tento deň do kostola palmové listy. Má to byť symbolom slobody v inkulturácii a ponechať na Slovensku tradíciu vŕbových bahniatok.

Čo je na štvrtku zelené?

„Ak povieme, že tento rok nebudeme sláviť Zelený štvrtok, niekto by sa mohol nastrašiť,“ poznamenal k ďalšej zmene. Tradičné názvy, ako ich poznáme v slovenčine, nie sú úplne vynechané. Podľa Kiša sa urobil „múdry kompromis“, lebo sa pôvodné názvy uvádzajú misáli v zátvorke. „Netreba však očakávať, že ľudia odrazu zmenia terminológiu v obyčajnom rozprávaní, vrátane kňazov,“ myslí si.

„Postavil by som však otázku, čo na tomto štvrtku bolo zelené? Iste, tradícia nám to potvrdzuje, že je to spojené s pokrmom, ktorý sa v tento deň tradične pripravuje. Tu je zaujímavé Zelený štvrtok odvodzuje svoj názov zo starej nemčiny, kde však došlo k nesprávnemu chápaniu starého nemeckého názvu. Zelený štvrtok nie je len slávením na pamiatku Pánovej večere, ale je to aj slávenie omše svätenia olejov. Tam by sa mohlo vidieť to ,zelené’, lebo oleje sú vytvorené zo zelených olív.

Aj Veľký piatok či Bielu sobotu katolícka cirkev na Slovensku spája s latinským pomenovaním: Piatok utrpenia Pána a Svätá sobota.

Slávenie Veľkej noci v sobotu po zotmení.

„Keď si pozrieme, ako sa hovorí o Veľkonočnej vigílii (sobote pred Veľkonočnou nedeľou, pozn.) nikdy sa nespomína, že je to sobota. Hovorí sa, že je ,po súmraku – že je to nedeľa. A to je dôležité, že veľkonočná vigília nie je na Bielu sobotu, je na Veľkonočnú nedeľu, ktorá začína už západom slnka v sobotu večer. Preto som veľmi rád, že Svätá sobota si zachová práve názov ,svätá’, lebo nie je dňom slávenia Kristovho zmŕtvychvstania. Je vzácnym dňom, kedy očakávame jeho zmŕtvychvstanie a bdieme pri jeho hrobe,“ uviedol Kiš.

V kostoloch upustia aj od názvu Veľkonočný pondelok. „Možno je to aj dobré, aby to vyrušilo každého. Lebo tento deň je pre niekoho najpodstatnejší z Veľkej noci. Keď sa spýtam detí, čo je to Veľká noc – šibačka. A krásne môžeme túto pozornosť znova posúvať na to, že tým najvzácnejším dňom je práve Veľkonočná nedeľa,“ vysvetľoval liturgista.

Dodal, že zvyky na Slovensku majú svoje miesto. Treba ich však podľa jeho slov dávať do správneho pomeru, ktorý práve slávime.

Predsedovia kresťanských cirkví a židovských obcí píšu list premiérovi.

Predsedovia kresťanských cirkví a židovských obcí píšu list premiérovi (tkkbs.sk)

Vážený pán premiér,

obraciame sa na Vás v mene kresťanských cirkví a židovských náboženských obcí. Na celom území Slovenska, oproti ostatným krajinám EU, je v dôsledku opatrení proti šíreniu koronavírusu dlhodobo znemožnená účasť na bohoslužbách pre veriacich, ktorí nespĺňajú tzv. kritérium OP.

Kvôli hroziacemu kolapsu slovenského zdravotníctva sme pred Vianocami a Chanukou toto nariadenie zobrali na vedomie. Z dlhodobého hľadiska sa však pre bohoslužby javí ako neudržateľné: zatiaľ čo štát neplánuje pre svojich obyvateľov nariadiť očkovaciu povinnosť, de facto ju naďalej ukladá ako podmienku veriacim pre návštevu slávení. A od duchovných vyžaduje, aby ňou limitovali účasť.

Prosíme, dovoľte nám vyjadriť, že bohoslužby sú pre nás esenciálnou súčasťou prejavu viery. Zároveň sme v okolnostiach pandémie nezachytili, že by významným spôsobom prispievali k šíreniu nákazy. Aj preto Vás chceme spoločne požiadať, aby sa pri tvorbe protipandemických opatrení vzhľadom na bohoslužby vychádzalo zo skutočnosti, že pre veriacich je účasť na nich principiálna: patria ku kľúčovým, nenahraditeľným potrebám duchovného života.

S veľkým rešpektom a samozrejmou úctou, ktorú máme k rozličným druhom  tzv. hromadných podujatí, dovoľte nám vyjadriť presvedčenie, že bohoslužby nemožno natrvalo radiť medzi ne, ani v tzv. pandemických okolnostiach. Ak teda príslušné vyhlášky a opatrenia štátnych inštitúcií pravidelne pamätajú na tzv. esenciálne prevádzky (potraviny, drogérie, atď.), do ktorých sa pri dodržaní prísnych pravidiel umožňuje vstup aj neočkovaným, prosíme vás, aby z hľadiska duchovného života spojeného s náboženským vyznaním – ktoré patrí k základným právam a slobodám definovaným aj v Ústave SR – boli za obdobné, teda esenciálne, pokladané i bohoslužby.

Ochranu života a zdravia všetkých ľudí pokladáme za našu povinnosť. Aj preto sa dlhodobo usilujeme spolupracovať s verejnými inštitúciami a predstaviteľmi na zvládnutí situácie. Pravdaže, sme vždy ochotní prijímať primerané pravidlá a opatrenia, a budeme naďalej napomáhať pokoju, nabádať k spolupatričnosti a povzbudzovať k vzájomnej pomoci. Prosíme Vás o pochopenie našej situácie a o dobré rozhodnutia, ktoré povedú k väčšiemu spoločnému dobru pre Slovensko.

Ivan Eľko
Predseda Ekumenickej rady cirkví v SR

Richard Duda
Predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v SR

Stanislav Zvolenský
Predseda Konferencie biskupov Slovenska

Príhovory pápeža Františka, ktoré zazneli počas jeho štvordňovej pastoračnej návštevy Slovenskej republiky (12. – 15. septembra 2021).

Príhovory Svätého Otca Františka počas návštevy Slovenska (12. – 15. septembra 2021)

12. 9. 2021
Príhovor Svätého Otca pred členmi Ekumenickej rady cirkví

13. 9. 2021 
Príhovor Svätého Otca po stretnutí s prezidentkou SR Zuzanou Čaputovou
Príhovor Svätého Otca v bratislavskej Katedrále svätého Martina
Príhovor pápeža Františka pri stretnutí so židovskou komunitou

14. 9. 2021
Homília pápeža Františka na Božskej liturgii sv. Jána Zlatoústeho v Prešove
Príhovor pápeža Františka na stretnutí s rómskou komunitou na Luníku IX
Príhovor pápeža Františka na stretnutí s mladými v Košiciach

15. 9. 2021
Homília pápeža Františka, ktorú predniesol na svätej omši v Šaštíne
Záverečný príhovor Svätého Otca Františka na konci svätej omše v Šaštíne


22. 9. 2021 
Pri generálnej audiencii sa Svätý Otec podelil so zážitkami zo Slovenska

Zákaz Bohoslužieb je tak trocha o nás všetkých – spolu sme to nezvládli, ale nie je to dobré riešenie.

Bratislava 24. novembra (TK KBS) Po tlačovom brífingu, na ktorom bol oznámený nový lockdown spojený s plošným zákazom verejných bohoslužieb, sa slovenskí katolícki biskupi, členovia KBS, stretli online a následne požiadali Tlačovú kanceláriu KBS o publikovanie spoločnej reakcie, ktorú prinášame v plnom znení:

„Opätovný lockdown je veľkým sklamaním. Konferencia biskupov Slovenska od začiatku pandémie podporovala tak dodržiavanie opatrení, ako aj očkovanie pre všetkých, ktorým to zdravotný stav dovoľuje. Pretože nám záleží na každom ľudskom živote, na situácii nemocníc a pretože vidíme vyčerpanie zdravotníkov, prijali sme už mnoho obmedzení a trpezlivo všetkých motivujeme k zodpovednosti. Bol však daný prísľub, že verejné slávenie bohoslužieb už nebude zakázané. Lockdownu aj plošnému zákazu verejných bohoslužieb bolo možné sa vyhnúť. Sme veľmi roztrpčení, že k nemu opätovne dochádza. Plošný zákaz verejných bohoslužieb nepovažujeme za primeraný v situácii, keď zostáva množstvo iných oblastí života otvorených – a žiadame jeho čo najskoršie odvolanie. Pohľad do susedných krajín, ktoré dôsledne rešpektujú náboženskú slobodu ukazuje, že aj tu existujú iné riešenia.“

Biskupi vyzývajú na očkovanie, zdôrazňujú starostlivosť o blížneho (tkkbs.sk)

Zákaz verejných bohoslužieb považuje predseda Správnej rady Nadácie Antona Tunegu a expredseda KDH Ján Figeľ za porušenie ústavného a medzinárodného práva. Žiada preto vládu, aby upravila pravidlá COVID automatu tak, aby sa zachovalo právo občanov na uplatňovanie slobody náboženského vyznania alebo viery a ich prejavenie. Zároveň podal v tejto veci podnet Európskemu súdu pre ľudské práva v Štrasburgu a tiež generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi, aby ho postúpil Ústavnému súdu SR.

Ústavný zákon neumožňuje vláde podľa Figeľa prijať zákaz verejných bohoslužieb, čiže faktické zatvorenie kostolov. Odvoláva sa tiež na to, že ústava explicitne potvrdzuje náboženskú slobodu ako základné ľudské právo.

Rovnako aj Európsky dohovor o ľudských právach garantuje aj kolektívnu formu uplatňovania náboženskej slobody. Figeľ argumentuje, že duševné zdravie je základným predpokladom fyzického a celkového zdravia človeka.

„Škodí spoločnosti, kto siaha na jej duchovný život a poškodzuje jej duševné zdravie,“ uviedol v liste premiérovi a členom vlády.

Upozornil tiež, že v pandemickej situácii nie sú v žiadnom susednom štáte uplatňované tak striktné opatrenia vo forme zatvorených kostolov ako na Slovensku. Rozumným a jednoduchším východiskom môže byť podľa neho prijatie nevyhnutných protiepidemických opatrení štatutárnymi orgánmi cirkví a náboženských spoločnosti po dialógu s kompetentnými štátnymi orgánmi a v zhode s verejným záujmom.

TASR.

V zhode s mnohými spoluobčanmi preto žiadam vládu o bezodkladné prijatie rozhodnutí, ktoré povedú k zmene §4 a ďalších ustanovení Vyhlášky ÚVZ (tzv. covid automat) tak,

1) aby bolo rešpektované základné právo občanov na uplatňovanie slobody náboženského vyznania alebo viery a ich prejavenie v spoločenstve a verejne, ako to garantuje čl. 24 Ústavy SR a čl. 9 Európskeho dohovoru a aby prijaté obmedzenia s cieľom ochrany zdravia nespochybniteľne spĺňali kritériá zákonnosti, legitimity a primeranosti. Ústavný zákon 227/2002 Z. z. o núdzovom stave neumožňuje vláde prijať zákaz verejných bohoslužieb.

Rozumným a lepším východiskom z neústavného stavu a spravodlivým riešením v súlade s právom môže byť prijatie nevyhnutných protiepidemických opatrení štatutárnymi orgánmi cirkví a náboženských spoločností na základe dialógu s kompetentnými štátnymi orgánmi a v zhode s verejným záujmom.

Ako adekvátny model pre „duchovnú výživu“ môžu poslúžiť opatrenia platné pre dostupnosť „fyzickej výživy“ (potravín), drogérie a základných potrieb obyvateľov, ktoré stanovuje Vyhláška ÚVZ (limit počtu osôb podľa plochy chrámu), v kombinácii s dodržiavaním základných protiepidemických pravidiel. Primerané a logické je umožniť účasť na bohoslužbách pre ľudí s negatívnym testom a hlavne pre rastúci počet zaočkovaných.

2) Vláda a ÚVZ by nemali ďalšie prijímané opatrenia pre oblasť verejného náboženského a duchovného života spájať s opatreniami „športovej, kultúrnej, zábavnej, spoločenskej či inej povahy“. Táto oblasť sa má riešiť samostatne, priamo a jednoznačne.

Zároveň je potrebné pri ďalšom pokračovaní protiepidemických obmedzení podporiť samostatné, špecifické a primerané podmienky pre udržanie živej kultúry a športovej činnosti. Kultúra ako tvorivý sektor si zaslúži citlivé opatrenia, podobne ako ekonomika, ktorú vnímame ako zásadnú pre vitalitu spoločnosti. Povedané hanusovsky, človek a kultúra sú dve tváre tej istej reality.

Európa je z hľadiska histórie a súčasnosti svetovou veľmocou v kultúre a športe, lebo im poskytovala osobitný význam, podporu a priestor. Kultúra a vzdelanie najviac ovplyvnili dejiny Európy. Slovensko by malo byť v centre takéhoto chápania a vývoja nielen zemepisne, ale hlavne mentálne a prakticky. Primerané opatrenia a fungovanie nemateriálnej sféry života človeka a spoločnosti, vrátane vzdelania, kultúry a športu, sa nám vrátia v zdraví a celkovej zrelosti našich obyvateľov, zvlášť mladých.

3) Podľa čl. 40 Ústavy SR “Každý má právo na ochranu zdravia.” Pri pandémii ide nielen o ochranu zdravia, ale aj životov vo veľkom rozsahu. Bez účinnej prevencie a v jej rámci dostupnej a bezpečnej vakcinácie, bude štát opakovane zlyhávať z hľadiska tejto zodpovednosti.

Ján Figeľ.

List s uvedenými návrhmi bol 1. marca 2021 zaslaný premiérovi a všetkým členom vlády, tiež prezidentke SR a predsedovi NR SR. Jeho plné znenie spolu s hlavnými právnymi argumentmi podnetu pre ESĽP je dostupné na tejto adrese.

Bratislava 22. marca (TK KBS) Slovenskí katolícki biskupi sa pri spoločnom rokovaní zhodli, že podnet Jána Figeľa na podanie návrhu na Ústavný súd Slovenskej republiky vo veci úplného zákazu verejných bohoslužieb je dobrá iniciatíva.

Praktické znemožnenie nielen verejných slávení, ale aj individuálnej pastoračnej služby na základe platných nariadení predstavuje neadekvátny, ba aj neúnosný zásah verejnej moci do náboženského života.

„Opakované žiadosti Cirkvi o nápravu, žiaľ, štátni predstavitelia neberú do úvahy,“ povedal pre TK KBS Mons. Stanislav Zvolenský, predseda KBS.

Dodal, že Cirkev stále nabáda na dôsledné zachovávanie opatrení, pokoj a trpezlivosť. V úsilí o spoločné dobro a ochranu života obyvateľov zniesla viaceré nadmerné zásahy do svojho pôsobenia, a to bez sporov a konfliktov.

Avšak stav, ktorý duchovný život v krajine celkom odsunul na vedľajšiu koľaj, vyvoláva čoraz väčšiu nespokojnosť. Biskupi vnímajú, že ľudia si oprávnene žiadajú primeranejšie určenie pravidiel vzhľadom na svoje duchovné potreby.

Hoci Cirkev podľa Mons. Zvolenského robí, čo je v jej silách, aby sa ťažkosti riešili komunikáciou a dohodou, mnohí nadobúdajú presvedčenie, že štát kvôli vnútorným sporom stratil ochotu zaoberať sa duchovnými potrebami svojich obyvateľov.

„Spôsob, ktorým sa obmedzujú možnosti pastoračnej služby, a s nimi aj uplatňovanie náboženskej slobody v krajine, žiaľ, prekračuje hranice primeranosti.