Jeho Eminencia kardinál Farrell dnes o 9:47 so zármutkom oznámil smrť pápeža Františka týmito slovami:
„Drahí bratia a sestry, s hlbokým zármutkom musím oznámiť smrť nášho Svätého Otca Františka. Dnes ráno o 7.35 sa rímsky biskup František vrátil do Otcovho domu. Celý svoj život zasvätil službe Pánovi a jeho Cirkvi. Učil nás žiť hodnoty evanjelia s vernosťou, odvahou a univerzálnou láskou, osobitne v prospech najchudobnejších a vylúčených. S nesmiernou vďačnosťou za jeho príklad pravého učeníka Pána Ježiša odporúčame dušu pápeža Františka nekonečnej milosrdnej láske Trojjediného Boha.“
Pápež František krátko pred svojím pondelňajším úmrtím napísal, že „smrť nie je koncom všetkého, ale začiatkom niečoho“.
Pohreb pápeža Františka sa uskutočnil v sobotu 26. apríla o 10.00 h., viedol ho dekan kolégia kardinálov Giovanni Battista Re.
Vatikán 26. apríla (VaticanNews) Homília Jeho Eminencie kardinála Giovanniho Battistu Re, dekana Kolégia kardinálov počas pohrebnej svätej omše za zosnulého Svätého Otca Františka.
––––
Na tomto majestátnom Námestí svätého Petra, kde pápež František počas týchto dvanástich rokov tak často slávil Eucharistiu a predsedal veľkým stretnutiam, sme sa zhromaždili v modlitbe pri jeho telesných pozostatkoch so zarmúteným srdcom, no posilnení istotou viery, ktorá nás uisťuje, že ľudský život sa nekončí v hrobe, ale pokračuje v Otcovom dome v radostnom živote, ktorý nepozná súmrak.
V mene Kolégia kardinálov srdečne ďakujem všetkým za vašu prítomnosť. Chcel by som vyjadriť moje úctivé pozdravy a úprimnú vďaku hlavám štátov, predsedom vlád a oficiálnym delegáciám, ktoré prišli z mnohých krajín vyjadriť náklonnosť, úctu a uznanie pápežovi, ktorý nás opustil.
Obrovské prejavy náklonnosti a účasti, ktoré sme videli v týchto dňoch po jeho odchode z tohto sveta do večnosti, nám ukazujú, ako veľmi intenzívny pontifikát pápeža Františka oslovil mysle i srdcia.
Jeho posledný obraz, ktorý nám zostane v našich očiach i v srdci, je z uplynulej nedele, zo Slávnosti Veľkej noci, keď pápež František napriek vážnym zdravotným problémom chcel udeliť požehnanie z lodžie Baziliky svätého Petra a potom chcel zostúpiť na toto námestie, aby z otvoreného papamobilu pozdravil veľký dav zhromaždený na veľkonočnú svätú omšu.
S našou modlitbou chceme teraz zveriť dušu milovaného pápeža Bohu, aby mu daroval večné šťastie v žiare a sláve svojho nesmierneho milosrdenstva.
Osvetľuje nás a vedie nás evanjeliový úryvok, v ktorom zaznieva samotný Kristov hlas, oslovujúci prvého z apoštolov: „Peter, miluješ ma viac ako títo?“ A Petrova odpoveď bola rýchla a úprimná: „Pane, ty vieš všetko, ty vieš, že ťa mám rád.“ A Ježiš mu zveril veľké poslanie: „Pas moje ovce.“ To zostane trvalou úlohou Petra a jeho nástupcov – služba lásky v stopách Majstra a Pána Krista. (Mk 10, 45).
Napriek záverečnej krehkosti a utrpeniu si pápež František zvolil túto cestu darovania sa až do posledného dňa svojho pozemského života. Kráčal v stopách svojho Pána, Dobrého pastiera, ktorý miloval svoje ovce až do krajnosti, až do mementu keď dal za ne svoj život.
Keď bol kardinál Bergoglio 13. marca 2013 zvolený na konkláve za nástupcu pápeža Benedikta XVI., mal za sebou roky rehoľného života v Spoločnosti Ježišovej, a najmä bol obohatený 21-ročnou pastoračnou skúsenosťou v arcidiecéze Buenos Aires, najprv ako pomocný biskup, potom ako koadjútor a napokon najmä ako arcibiskup.
Rozhodnutie prijať meno František sa okamžite javilo ako voľba programu a štýlu, ktorým chcel formovať svoj pontifikát, inšpirujúc sa duchom svätého Františka z Assisi.
Pápež František si zachoval si svoj temperament a pastoračný spôsob vedenia a hneď vtlačil vláde Cirkvi pečať svojej silnej osobnosti, nadväzujúc priamy kontakt s jednotlivcami a národmi, túžiac byť blízko všetkým, s osobitnou pozornosťou voči ľuďom v núdzi, neúnavne sa rozdávajúc najmä pre posledných tohto sveta – pre vylúčených. Bol pápežom medzi ľuďmi, so srdcom otvoreným pre všetkých. Bol tiež pápežom vnímavým na nové výzvy spoločnosti a na to, čo Duch Svätý vzbudzoval v Cirkvi.
Jemu typickým slovníkom a jazykom bohatým na obrazy a metafory sa vždy snažil osvetľovať múdrosťou evanjelia problémy našej doby, ponúkajúc odpovede vo svetle viery a povzbudzujúc žiť kresťansky výzvy a rozpory týchto čias, ktoré rád označoval ako „zmenu epochy“.
Mal veľkú spontánnosť a neformálny spôsob, ako oslovoval všetkých – aj ľudí vzdialených od Cirkvi.
Plný ľudského tepla a hlboko citlivý na dnešné drámy, pápež František skutočne zdieľal úzkosti, utrpenia i nádeje nášho času a rozdával sa v úsilí potešovať a povzbudzovať posolstvom schopným priamo a bezprostredne zasiahnuť srdcia ľudí priamo a bezprostredne.
Jeho charizma prijatia a počúvania, spojená so správaním zodpovedajúcim dnešnej senzibilite, sa dotýkala sŕdc a usilovala sa prebúdzať morálne a duchovné sily.
Primát evanjelizácie bol vodítkom jeho pontifikátu – šíril radosť evanjelia s jasným misionárnym dôrazom, čo bolo aj názvom jeho prvej apoštolskej exhortácie Evangelii gaudium. Radosť, ktorá napĺňa srdce dôverou a nádejou každému, kto sa zveruje Bohu.
Hlavným motívom jeho misie bolo aj presvedčenie, že Cirkev je domovom pre všetkých – domom s vždy otvorenými dverami. Často používal obraz Cirkvi ako „poľnej nemocnice“ po bitke, v ktorej je mnoho ranených: Cirkvi, ktorá chce s rozhodnosťou liečiť problémy ľudí a veľké utrpenia, ktoré trhajú dnešný svet. Cirkvi schopnej skloniť sa ku každému človeku – bez ohľadu na jeho vierovyznanie či stav – a uzdravovať jeho rany.
Sú mnohé jeho gestá a výzvy v prospech utečencov a migrantov. Neúnavne zdôrazňoval, že treba konať v prospech chudobných.
Symbolicky významné je, že jeho prvá cesta ako pápeža smerovala na ostrov Lampedusa – symbol tragédie migrácie, kde zahynuli tísíce ľudí. V rovnakom duchu sa niesla aj jeho cesta na Lesbos, ktorú absolvoval spolu s ekumenickým patriarchom a aténskym arcibiskupom, ako aj slávenie svätej omše na hranici medzi Mexikom a Spojenými štátmi počas jeho cesty do Mexika.
Z jeho 47 náročných apoštolských ciest vojde do dejín osobitne návšteva Iraku v roku 2021, ktorú uskutočnil napriek všetkým rizikám. Táto náročná apoštolská cesta bola balzamom na otvorené rany irackého ľudu, ktorý veľmi trpel pod neľudským konaním ISIS. Bola to cesta významná aj pre medzináboženský dialóg – ďalší dôležitý rozmer jeho pastoračného pôsobenia. S apoštolskou cestou v roku 2024 do štyroch krajín Ázie a Oceánie pápež dosiahol „najvzdialenejšie periférie sveta“.
Pápež František neustále kládol do centra evanjelium milosrdenstva a opakovane zdôrazňoval, že Boh sa nikdy neunaví odpúšťať nám: on vždy odpúšťa – nech je situácia kajúceho akákoľvek, ak sa vráti na správnu cestu.
A preto chcel mimoriadny Jubilejný rok milosrdenstva, aby ukázal, že milosrdenstvo je „srdcom evanjelia“.
Milosrdenstvo a radosť evanjelia sú dve kľúčové slová pontifikátu pápeža Františka.
Na rozdiel od toho, čo nazval „kultúrou vyraďovania“, hovoril o kultúre stretnutia a o kultúre solidarity. Téma bratstva prenikala celý jeho pontifikát s dôraznou naliehavosťou. V encyklike Fratelli tutti chcel oživiť celosvetovú túžbu po bratstve – pretože všetci sme deťmi toho istého Otca, ktorý je na nebesiach. Silno často pripomínal, že všetci patríme do jednej ľudskej rodiny a že nik sa nespasí sám.
V roku 2019, počas cesty do Spojených arabských emirátov, pápež František podpísal dokument o „Ľudskom bratstve pre svetový mier a spoločné spolužitie“, poukazujúc na spoločné Božie otcovstvo.
Svojím posolstvom encykliky Laudato si’ sa prihovoril ženám a mužom celého sveta a upriamil pozornosť na povinnosť a spoločnú zodpovednosť za náš spoločný domov. „Nikto sa nezachráni sám.“
Tvárou v tvár vyčíňaniu toľkých vojen v týchto rokoch – s neľudskými hrôzami a nespočítateľnými obeťami a skazou – pápež František neprestajne dvíhal svoj hlas a úpenlivo prosil o mier, vyzýval k rozumnosti a čestnému dialógu, ktorý by mohol priniesť riešenia, lebo – ako hovorieval – vojna je len smrť ľudí, ničenie domov, ničenie nemocníc a škôl. Vojna vždy zanecháva svet horší, než aký bol predtým: ona je vždy pre všetkch bolestivou a tragickou porážkou pre všetkých.
„Budovať mosty, nie múry“ – táto výzva bola jednou z jeho opakovaných tém. A jeho služba vo viere ako nástupcu apoštola Petra bola vždy spojená so službou človeku vo všetkých jeho dimenziách.
V duchovnom spojení s celým kresťanstvom sme sa tu dnes zhromaždili v hojnom počte, aby sme sa modlili za pápeža Františka, aby ho Boh prijal do šíravy svojej lásky.
Pápež František zvyčajne zakončieval svoje príhovory a stretnutia slovami: „Nezabudnite sa modliť za mňa.“
Drahý pápež František, teraz prosíme teba, aby si sa modlil za nás – a prosíme ťa, aby si z neba požehnal Cirkev, požehnal Rím, požehnal celý svet, ako si to minulú nedeľu urobil z lodžie tejto baziliky v poslednom objatí s Božím ľudom – a zároveň symbolicky s celým ľudstvom, ktoré úprimným srdcom hľadá pravdu a nesie vysoko fakľu nádeje.
Preklad Martin Jarábek
Vatikán 26. apríla (TK KBS) Pri Oltári vyznania bol v piatok 25. apríla vykonaný obrad zatvorenia rakvy zosnulého pápeža Františka. Obrad viedol kardinál Farrell, komorník. Členovia Kapituly sv. Petra budú v noci bdieť a modliť sa pri rakve, do ktorej bol vložený aj dokument o živote pápeža Františka, tzv. Rogito. Prinášame jeho plné znenie.
ROGITO (Úradný dokument, pozn. prekl.) PRI ZBOŽNOM ODCHODE DO VEČNOSTI JEHO SVÄTOSTI FRANTIŠKA
SMRŤ, ULOŽENIE A POCHOVANIE FRANTIŠKA ZOSNULÉHO V PÁNOVI
ROGITO PRI ZBOŽNOM ODCHODE DO VEČNOSTI JEHO SVÄTOSTI FRANTIŠKA SMRŤ, ULOŽENIE A POCHOVANIE FRANTIŠKA ZOSNULÉHO V PÁNOVI
Ako pútnik nádeje, sprievodca a spoločník na ceste k veľkému cieľu, ku ktorému sme všetci povolaní – k nebu –, prešiel milovaný pastier Cirkvi František z tohto sveta k Otcovi 21. apríla Jubilejného roka 2025 o 7.35 ráno, keď svetlo Veľkej noci osvetľovalo druhý deň oktávy – Pondelok vo Veľkonočnej oktáve. Celé kresťanské spoločenstvo, najmä chudobní, vzdávalo vďaky Bohu za dar jeho služby, vykonávanej s odvahou a vernosťou Evanjeliu a mystickej Nevesty Kristovej.
František bol 266. pápežom. Jeho pamiatka zostáva v srdci Cirkvi i celého ľudstva.
Jorge Mario Bergoglio, zvolený za pápeža 13. marca 2013, sa narodil v Buenos Aires 17. decembra 1936 piemontským prisťahovalcom: jeho otec Mario bol účtovník a zamestnanec železníc, matka Regina Sivori sa starala o domácnosť a výchovu piatich detí. Po získaní diplomu chemického technika sa rozhodol pre kňazstvo. Najskôr vstúpil do diecézneho seminára a 11. marca 1958 začal noviciát v Spoločnosti Ježišovej. Humanitné štúdiá absolvoval v Čile, po návrate do Argentíny v roku 1963 získal titul z filozofie na kolégiu svätého Jozefa v San Miguel. Pôsobil ako profesor literatúry a psychológie na kolégiách Nepoškvrnenej v Santa Fé a Spasiteľa v Buenos Aires. Kňazskú vysviacku prijal 13. decembra 1969 z rúk arcibiskupa Ramóna Josého Castellana, 22. apríla 1973 zložil večné sľuby v Spoločnosti Ježišovej. Bol magistrom novicov vo Ville Barilari v San Miguel, profesorom na teologickej fakulte, konzultorom provincie a rektorom kolégia. Dňa 31. júla 1973 bol vymenovaný za provinciála jezuitov v Argentíne. Po roku 1986 strávil niekoľko rokov v Nemecku, kde dokončoval doktorát. Po návrate do Argentíny si ho kardinál Antonio Quarracino vybral za blízkeho spolupracovníka. Dňa 20. mája 1992 ho Ján Pavol II. vymenoval za titulárneho biskupa Aucy a pomocného biskupa Buenos Aires. Ako svoje biskupské heslo si zvolil Miserando atque eligendo a do erbu vložil kristogram IHS – symbol Spoločnosti Ježišovej. Dňa 3. júna 1997 bol menovaný za koadjútora arcibiskupa Buenos Aires a po smrti kardinála Quarracina sa 28. februára 1998 stal arcibiskupom, primásom Argentíny, ordinárom pre veriacich východných obradov v krajine a veľkým kancelárom Katolíckej univerzity. Ján Pavol II. ho kreoval kardinálom na konzistóriu 21. februára 2001 s titulom svätého Roberta Bellarmina. V októbri toho istého roka bol generálnym relátorom 10. riadneho zasadnutia Synody biskupov.
Vo svojej arcidiecéze bol jednoduchým a veľmi obľúbeným pastierom, ktorý ju precestoval celú – často metrom a autobusom. Býval v byte a večeru si varil sám, pretože sa cítil byť jedným z ľudí.
Po rezignácii Benedikta XVI. ho kardináli zhromaždení na konkláve zvolili za pápeža 13. marca 2013. Prijal meno František, lebo podľa príkladu svätého z Assisi chcel mať predovšetkým na srdci najchudobnejších. Z loggie požehnaní sa predstavil slovami: „Bratia a sestry, dobrý večer! A teraz začnime túto cestu: biskup a ľud. Cestu Cirkvi v Ríme, ktorá predsedá v láske všetkým cirkvám. Cestu bratstva, lásky a dôvery medzi nami.“ A keď sklonil hlavu, povedal: „Prosím vás, modlite sa k Pánovi, aby ma požehnal: modlitbu ľudu, ktorý prosí o požehnanie pre svojho biskupa.“ Dňa 19. marca, na slávnosť svätého Jozefa, oficiálne začal svoju Petrovskú službu.
František, vždy pozorný voči posledným a spoločnosťou vylúčeným, sa po zvolení rozhodol bývať v Dome svätej Marty, lebo nedokázal byť bez kontaktu s ľuďmi. Od svojho prvého Štvrtka svätého týždňa slávil Omšu na Pamiatku Pánovej večere mimo Vatikánu – zakaždým vo väzniciach, v centrách pre postihnutých alebo závislých. Kňazom odporúčal, aby boli vždy pripravení udeľovať sviatosť zmierenia, aby mali odvahu vyjsť zo sakristií hľadať stratenú ovečku a aby kostoly držali otvorené pre tých, ktorí túžia po stretnutí s Božou tvárou.
Petrovskú službu vykonával s neúnavnou oddanosťou v prospech dialógu s moslimami a predstaviteľmi iných náboženstiev, ktorých pozýval na spoločné modlitby a podpisoval spoločné vyhlásenia podporujúce súlad medzi príslušníkmi rôznych vierovyznaní – napríklad Dokument o ľudskom bratstve, podpísaný 4. februára 2019 v Abú Zabí s veľkým sunnitským imámom Ahmadom al-Tajíbom. Jeho láska k posledným, starším a deťom ho viedla k zavedeniu Svetových dní chudobných, starých rodičov a detí. Zaviedol aj Nedeľu Božieho slova.
Viac než ktorýkoľvek z jeho predchodcov rozšíril kardinálsky zbor: na desiatich konzistóriách kreoval 163 kardinálov – z toho 133 voličov a 30 nevoličov – pochádzajúcich zo 73 krajín, z ktorých 23 dovtedy nemalo vlastného kardinála. Zvolal päť zasadnutí Synody biskupov: tri riadne – o rodine, mladých a synodalite, jednu mimoriadnu – taktiež o rodine – a jednu osobitnú pre panamazonský región.
Jeho hlas sa viackrát ozval na obranu nevinných. Počas pandémie Covid-19 sa 27. marca 2020 večer sám modlil na prázdnom Námestí svätého Petra, ktorého kolonáda symbolicky objímala Rím i svet, za ľudstvo vystrašené a ranené neznámou chorobou. Posledné roky jeho pontifikátu boli poznačené častými výzvami za mier a proti „tretej svetovej vojne po častiach“, ktorá zasiahla mnohé krajiny – najmä Ukrajinu, ale aj Palestínu, Izrael, Libanon či Mjanmarsko.
Po hospitalizácii 4. júla 2021, ktorá trvala desať dní, pre operáciu v nemocnici Gemelli sa František 14. februára 2025 vrátil do tej istej nemocnice, kde strávil 38 dní kvôli obojstrannému zápalu pľúc. Po návrate do Vatikánu prežil posledné týždne života v Dome svätej Marty a až do konca sa so zanietením venoval Petrovej službe, hoci ešte nebol úplne uzdravený. Na Veľkonočnú nedeľu, 20. apríla 2025, sa naposledy ukázal na loggii Baziliky svätého Petra a udelil slávnostné požehnanie Urbi et Orbi.
Učiteľský úrad pápeža Františka bol veľmi bohatý. Svedčil o jednoduchom a pokornom štýle založenom na otvorenosti pre misiu, apoštolskej odvahe a milosrdenstve. Starostlivo sa vyhýbal nebezpečenstvu sebastrednosti a duchovnej svetskosti v Cirkvi. Svoj apoštolský program predstavil v exhortácii Evangelii gaudium (24. november 2013). Medzi hlavné dokumenty patria štyri encykliky: Lumen fidei (29. jún 2013) o viere v Boha; Laudato si’ (24. máj 2015) o ekológii a zodpovednosti ľudstva za klimatickú krízu; Fratelli tutti (3. október 2020) o ľudskom bratstve a sociálnom priateľstve; a Dilexit nos (24. október 2024) o úcte k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu. Promulgoval sedem apoštolských exhortácií, 39 apoštolských konštitúcií, množstvo apoštolských listov – väčšinu vo forme motu proprio, dve buly vyhlásenia Svätých rokov, ako aj katechézy pri generálnych audienciách a príhovory po celom svete. Zriadil Sekretariáty pre komunikáciu a ekonomiku, Dikastériá pre laikov, rodinu a život, ako aj pre službu integrálnemu ľudskému rozvoju. Rímsku kúriu reformoval vydaním apoštolskej konštitúcie Praedicate Evangelium (19. marec 2022). Zmenil kánonický proces vyhlasovania neplatnosti manželstva v CCEO a CIC (Mitis et misericors Iesus a Mitis Iudex Dominus Iesus) a sprísnil legislatívu týkajúcu sa zločinov klerikov voči maloletým a zraniteľným osobám (Vos estis lux mundi).
František zanechal všetkým obdivuhodné svedectvo ľudskosti, svätosti života a univerzálneho otcovstva.
TELO SVÄTÉHO OTCA FRANTIŠKA
ŽIL 88 ROKOV, 4 MESIACE A 4 DNI.
CELEJ CIRKVI PREDSEDAL 12 ROKOV, 1 MESIAC A 8 DNÍ.
Nech vždy žiješ v Kristovi, Svätý Otče!
(Svedkovia obradov a pochovania…)
Vatikán 26. apríla (TK KBS) Prinášame plné znenie závetu Svätého Otca Františka.
Závet Svätého Otca Františka
V mene Najsvätejšej Trojice. Amen.
S pocitom, že sa blíži súmrak môjho pozemského života, a so živou nádejou vo večný život chcem vyjadriť svoju poslednú vôľu, len pokiaľ ide o miesto môjho pohrebu.
Svoj život, kňazskú a biskupskú službu som vždy zveroval Matke nášho Pána, Presvätej Bohorodičke. Preto prosím, aby moje telesné pozostatky odpočívali v očakávaní dňa vzkriesenia v pápežskej Bazilike Santa Maria Maggiore.
Želám si, aby sa moja posledná pozemská cesta skončila v tejto starobylej mariánskej svätyni, kam som sa chodil modliť na začiatku a na konci každej apoštolskej cesty, aby som s dôverou zveril svoje úmysly Nepoškvrnenej Matke a ďakoval jej za jej nežnú a materinskú starostlivosť.
Žiadam, aby bol môj hrob pripravený vo výklenku v bočnej uličke medzi Paulínskou kaplnkou (kaplnkou Salus Populi Romani) a Kaplnkou Sforza v danej pápežskej bazilike, ako je uvedené v priloženej prílohe.
Hrob musí byť v zemi; jednoduchý, bez zvláštnej výzdoby a s jediným nápisom: Franciscus.
Výdavky na prípravu môjho pochovania budú pokryté dobrodincom, s ktorým som sa dohodol. Suma bude prevedená do pápežskej Baziliky Santa Maria Maggiore a príslušné inštrukcie som dal arcibiskupovi Rolandovi Makrickasovi, mimoriadnemu komisárovi liberijskej kapituly.
Nech Pán dá zaslúženú odmenu tým, ktorí ma mali radi a budú sa za mňa naďalej modliť. Utrpenie, ktoré bolo prítomné v poslednom období môjho života, som obetoval Pánovi za svetový mier a bratstvo medzi národmi.
Dom sv. Marty 29. júna 2022
František
