- Kvetná nedeľa –> Palmová nedeľa
- Veľký týždeň –> Svätý týždeň
- Zelený štvrtok –> Štvrtok svätého týždňa
- Veľký piatok –> Piatok utrpenia Pána
- Biela sobota –> Svätá sobota
- Veľkonočná nedeľa –> Veľkonočná nedeľa Pánovho zmŕtvychvstania
- Veľkonočný pondelok –> Pondelok vo Veľkonočnej oktáve
Podľa hovorcu KBS to neznamená, že zaužívané výrazy v slovenskom jazyku treba pokladať za nesprávne. „Vo vydaní misála pre anglicky hovoriaci svet nie je Maundy Thursday alebo Good Friday, ale Holy Thursday a Friday of the Passion of the Lord, pretože takto je to bližšie latinskému originálu,“ vysvetľoval Kramara. Podobne je to podľa jeho slov aj s nemeckými výrazmi Gründonnerstag či Karfreitag. Spomenuté tradičné vyjadrenia preto z toho dôvodu v bežnej komunikácii nestrácajú svoju platnosť. Ani sa ich nik nesnaží odstrániť, zdôraznil Kramara.
„Kto chce hovoriť odborne presne, liturgicky exaktne, bude používať termíny z misála. Kňazom takéto vyjadrovanie, samozrejme, prináleží. Cieľom však nie je ,vytlačiť‘ tradičné výrazy ako ,Zelený štvrtok‘, atď. z používania,“ uzavrel.
Liturgista Vladimír Kiš pri začiatku pôstneho obdobia bližšie poukázal na novinky, ktoré sa týkajú najmä slovenských katolíkov.
„Veľký týždeň nenazvali „Paschálny týdeň, ale nazvali sme ho Svätý týždeň. Je to týždeň, ktorý predchádza Veľkej noci. Je dobré, že sa tým nepomýli s veľkonočným týždňom. To je ten, ktorý nasleduje po Veľkonočnej nedeli. Doteraz bol týždeň pred Veľkou nocou pomenovaný ako Veľký týždeň,“ vysvetľoval v TV Lux.
Nové pomenovania Palmová nedeľa vychádza z rovnakého termínu v latinčine. „Je to preto, lebo je to inšpirované biblickým textom, keď ľudia v Jeruzaleme vítali Pána Ježiša palmovými ratolesťami a kládli mu ich pod nohy,“ poznamenal.
Podľa liturgistu to ale neznamená, že by mali veriaci po novom zháňať v tento deň do kostola palmové listy. Má to byť symbolom slobody v inkulturácii a ponechať na Slovensku tradíciu vŕbových bahniatok.
Čo je na štvrtku zelené?
„Ak povieme, že tento rok nebudeme sláviť Zelený štvrtok, niekto by sa mohol nastrašiť,“ poznamenal k ďalšej zmene. Tradičné názvy, ako ich poznáme v slovenčine, nie sú úplne vynechané. Podľa Kiša sa urobil „múdry kompromis“, lebo sa pôvodné názvy uvádzajú misáli v zátvorke. „Netreba však očakávať, že ľudia odrazu zmenia terminológiu v obyčajnom rozprávaní, vrátane kňazov,“ myslí si.
„Postavil by som však otázku, čo na tomto štvrtku bolo zelené? Iste, tradícia nám to potvrdzuje, že je to spojené s pokrmom, ktorý sa v tento deň tradične pripravuje. Tu je zaujímavé Zelený štvrtok odvodzuje svoj názov zo starej nemčiny, kde však došlo k nesprávnemu chápaniu starého nemeckého názvu. Zelený štvrtok nie je len slávením na pamiatku Pánovej večere, ale je to aj slávenie omše svätenia olejov. Tam by sa mohlo vidieť to ,zelené’, lebo oleje sú vytvorené zo zelených olív.
Aj Veľký piatok či Bielu sobotu katolícka cirkev na Slovensku spája s latinským pomenovaním: Piatok utrpenia Pána a Svätá sobota.
Slávenie Veľkej noci v sobotu po zotmení.
„Keď si pozrieme, ako sa hovorí o Veľkonočnej vigílii (sobote pred Veľkonočnou nedeľou, pozn.) nikdy sa nespomína, že je to sobota. Hovorí sa, že je ,po súmraku – že je to nedeľa. A to je dôležité, že veľkonočná vigília nie je na Bielu sobotu, je na Veľkonočnú nedeľu, ktorá začína už západom slnka v sobotu večer. Preto som veľmi rád, že Svätá sobota si zachová práve názov ,svätá’, lebo nie je dňom slávenia Kristovho zmŕtvychvstania. Je vzácnym dňom, kedy očakávame jeho zmŕtvychvstanie a bdieme pri jeho hrobe,“ uviedol Kiš.
V kostoloch upustia aj od názvu Veľkonočný pondelok. „Možno je to aj dobré, aby to vyrušilo každého. Lebo tento deň je pre niekoho najpodstatnejší z Veľkej noci. Keď sa spýtam detí, čo je to Veľká noc – šibačka. A krásne môžeme túto pozornosť znova posúvať na to, že tým najvzácnejším dňom je práve Veľkonočná nedeľa,“ vysvetľoval liturgista.
Dodal, že zvyky na Slovensku majú svoje miesto. Treba ich však podľa jeho slov dávať do správneho pomeru, ktorý práve slávime.
